Niekedy už fakt neviem či som žena alebo superman. Počas šoférovania v rannej špičke si s prehľadom domaľujem linku na ľavom oku – a to je výkon. Fakt že hej ! No a okrem toho som ešte schopná prechodiť celý deň v opätkoch, po práci ísť do fitka, na kurz taliančiny či doma si navariť ( ak sa tie bio raw grcanice pozostávajúce prevažne z nastrúhania mrkvy a uhorky dajú považovať za uvarené jedlo, ale zvládam aj segedínsky, len kto by ho jedol keď chlapa nemám a priberám len čo pričuchnem ku vzduchu z vákuovo baleného mäsa….) Cez týždeň to hrám na kancelársku dámičku ktorá ťa na schôdzi pošle s prehľadom kade ľahšie tak, že nestihneš ani otvoriť ústa, a cez víkend pomáha ocovi , rúbať drevo s mamkou variť guľáš, vysávať a žehliť bez toho aby čo len cekla, pretože práve týmto dvom vďačí za všetko čo v živote má. V konečnom dôsledku hlavne za to, že vôbec nejaký ten život má. Vďaka mami, že si si ma neutrela z brucha či chrbta, Alebo neprehltla. Už ako spermia som si šla tvrdohlavo za svojim a za sebou nechávala len porazených snaživcov ktorí za mnou nestíhali. Nikdy som nepatrila k tým čo bezcieľne blúdia životom v štýle kam vietor tam plášť. V škôlke som bola líder a do hračkárskej kuchynky mali prístup len moji vyvolení. Keď som chcela autodráhu, tak mal malý sopľoško v zelenom svetríku smolu a mohol zaparkovať akurát tak pri legu. Význam názvu – Človeče nehnevaj sa , mi v prípade prehry nič nehovoril a figúrky červenej farby sa gúľali po celej triede. Tak je pravda že od škôlky sa už čo – to zmenilo a už dávno nie som malý diktátor. Zmenila som sa na rafinovanú mršku ktorá ti s úsmevom na perách naservíruje vyhadzov tak, že sa jej ešte aj poďakuješ. Dlho som si myslela že som dostala do vienka samé dobré veci.Veď som vodcovský typ, autorita bystrého intelektu s štipkou sarkastického zmyslu pre humor a nezľaknem sa akejkoľvek práce hoc je aj tvrdá. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že bohatosť mojej osobnosti je síce skvelá, no bola určená nositeľom chromozómov XX. Mne sa dostali len nejakým nepatrným omylom a vytvorili zo mňa ľudský hybrid. Nový druh – XXY. Bohužiaľ, tento problém postihol celú generáciu pretože v mojom okolí takéto super ženy stretávam stále viac a viac. Akoby nás omrzelo čakať na to, kým sa pán božský dostaví, a prijali sme konečne fakt, že musíme žiť aj bez neho. A preto mám hneď vedľa krabíc od topánok príručnú gola sadu pre prípad núdze. A tak si žijem sama a pánom tvorstva pestujem lenivé spermie a vysychajúce gule. Ale nechcem prijať tento fakt. Nechcem si kúpiť psa či mačku a povýšiť ich na plnohodnotných členov domácnosti len preto, aby som sa mala po večeroch s kým váľať na gauči a rozprávať. Lebo aj keď si viem tú hlúpu žiarovku vymeniť sama, v posteli mám priveľa prázdneho miesta, a tak mi je v nej až príliš tesno.
Celá debata | RSS tejto debaty