Poeticky nekorektná báseň
7. septembra 2016 21:58,
Prečítané 1 468x,
dzejzetko,
poezia
Nemaľuj mi dúhu a iné poetické nezmysly.
Nechcem od teba nič.
….len, aby si ma ĽÚBIL…
Aké jednoduché , však ?
A predsa to neviem povedať nahlas.
A čo by som vlastne mala hovoriť ?
To, že si môj kyslík ?
Že si alfou a omegou ?
Že pri Tebe všetko začína a končí ?
Nie, nie !
Presne tieto vety sa skrývajú za metafory
a tie potom kódujú do básní.
Ale je tu jeden problém.
ŽENY MUŽOM BÁSNE NEPÍŠU !
01.09.2017
Poznáte ten pocit, keď viete, že niečo čo sa vám stalo, bolo určite riadené vyššou mocou, a že sa to jednoducho stať muselo ? Ten čarovný moment kedy sa Boh, osud, univerzum alebo iná entita v závislosti od osobnej viery alebo skepsy rozhodne priviať vám do cesty to, čo práve hľadáte ? Odpoveď na vaše nevyslovené otázky ? Z času na čas sa mi takýto malý [...]
24.10.2016
Jeden deň. Niekedy málo, niekedy veľa. Na hodinkách nula nulu strieda, a ja neviem či niečo začína alebo končí. Zajtra príde nové dnes. a možno to napravíš. a možno poserieš. Len chcem aby si vedel, že zajtrajšky tu nebudú večne.
24.10.2016
Niekedy naozaj neviem čo si mám myslieť. O sebe, o tebe — o svete…. O tom, v ktorom žijeme my dvaja. Je to zvláštny vesmír. Rozmýšľam či sme len ty a ja alebo my. Sme z toho obidvaja zmätení ? Alebo len ja ?! Už roky som si myslela že nie som naivná a že na lásku už neverím. A zrazu ťa tu mám. Život asi baví soliť moje otvorené rany… [...]
Celá debata | RSS tejto debaty