U nás doma sa všetko točí okolo jedla. Dokonca mám podozrenie, že veľká väčšina mojich priateľov sa so mnou kamaráti len preto, lebo vedia že u nás je vždy veľa, a dobre navarené. Varenie. Táto činnosť patrí k ženám tak ako k Chorvátsku more. Vareška v ruke sa dá považovať za pomyseľné žezlo kráľovnej kuchyni, a čo si budeme klamať, aj celého domu. Teda aspoň u nás to tak vždy bolo. „Otec je síce hlava rodiny, ale ja som krk ktorý tou hlavou hýbe“ Vštepovala mi mama s potmehúdskym úsmevom do hlavy. Naučila som sa teda variť. Nie veľa. Nie zložito. Len ta, aby to stačilo na nakŕmenie môjho, prípadne, aktuálne ku mne prislúchajúceho hladného krku. To sa v celej histórii môjho života udialo však len raz. Trvalo to tri roky a keď som si porovnala fotky zo začiatku a z konca nášho spolužitia, rozhodne sa nemal na čo sťažovať. Vtedy mi napadlo, či to moja mama s celým tým varením vlastne nevidela čisto zákerne. Aby si bola absolútne istá tým, že jej neodíde za inou, jednoducho si ho poistila tzv. svalom pneumatika z jej výbornej sviečkovice, domácej knedle či ručne ťahanej štrúdle. Po takýchto gastro zážitkoch, nie len že by neodišiel od svojej kŕmiteľky, ale ani by nemal kde odísť. Pretože je viac než nepravdepodobné, že by sa našla taká akási, ktorá by sa na neho ulakomila. I keď ktovie. Ľudia sme rôzni. A v časoch krízy… Každopádne som sa teda naučila variť aj ja. Jasné že nerobím domáce slivkové gule či parenú knedľu. Taký luxus doprajem až tomu, čo si ma vezme za ženu. Zatiaľ mu bude musieť stačiť domáci vývar či pečené kura s ryžou. Francúzske zemiaky, granadír, špenátový prívarok ,cestoviny a kuracie prsia na všetky spôsoby. Nakoľko som moderná žena, pre seba vyváram šmakotiny ktorým muži nerozumejú a a priory ich odmietajú. Nevedno prečo. Quinoa, kus-kus, pohánka, strukoviny a zlatý klinec do rakvy pre každého muža – tofu. U jedného z mojich kamarátov si táto bielkovinová pochutina vyslúžila v skutku originálne pomenovanie – to-fuj ! Je zaujímavé ako sa muži bránia novotám v kuchyni. Muži vlastne nemajú radi akékoľvek zmeny kdekoľvek. S výnimkou komnaty číslo 13. Správne. Spálňa. Alebo iná miestnosť v dome ktorá sa vyskytuje v našich erotických fantáziách a nemáme strach ju na danom mieste zrealizovať . Asi nikoho neprekvapí ak spomeniem predovšetkým kuchyňu či kúpeľňu. Tu sa naši muži pýšia veľkou vynaliezavosťou. Teda, s neutíchajúcou túžbou o nej hovoria. Ak sa v krčme po treťom pive započúvate do rozhovorov pánov tvorstva, zistíte presne čo a ako majú radi. Ale nedaj bože aby ste sa pokúsili okoreniť domáce laškovanie niečím z ich farbistých predstáv, pretože v duchu hesla – pes čo šteká nehryzie, by ste sa nestretli s pochopením. Nuž, fantázia je fantázia a realita je realita. A teda jediné čo nám zostáva je to, že si k tomu šporáku navlečieme podväzky. a po príchode z práce ich (ako tradične), orálne uspokojíme. Domácou knedľou a segedínskym guľášom.
Celá debata | RSS tejto debaty