Včera som sa zúčastnila predstavenia Madame Bovary v činohre SND a musím povedať že to bol opäť skvelý divadelný zážitok ! Koniec koncov, čo iné sa dá od tejto divadelnej platformy očakávať. 🙂 Krásna, scéna a kostými vytvárali harmonický celok ktorý dýchal ľahko čitateľnou symbolikou, zbytočne na seba nepútal pozornosť a nechal vyniknúť to, čo je v tejto hre podstatné. Vzťahy pretkané zničujúcu túžbou vlastniť herci stvárnili naozaj výborne. Táňu Pauhofovú som videla v mnohých inscenáciách či filmoch a moja mienka o jej hereckých kvalitách bola vždy vysoká, no musím povedať, že po vzhliadnutí jej hereckého stvárnenia Emy Bovaryovej, môj obdiv voči nej rapídne vzrástol. Jej postava sa (podobne ako kostými) transformovala z nevinnej a naivnej mladej ženy snívajúcej o láske z románu na pomätenú ženu ktorá svojou neskrotnou túžbou nezničila len seba, ale aj svoju rodinu. Pauhofová brilantne balansovala na póloch nonšalancie a grácie hodnej dámy vystrihnutej z románu 19. Storočia, a bezradného šialenstva ba až zúfalstva krásnej a nenásytnej pani Bovaryovej. Rovnako by som vyzdvihla aj herecký výkon Ľuboša Kostelného, ktorý svojim minimalistickým a racionálnym hereckým štýlom dokonale vystihol postavu Chaerlesa Bovaryho – muža, ktorí je svojou manželkou opantaný až natoľko, že je ochotný tolerovať nie len milenecké avantúry v ktorých ju sám nepriamo podporuje ale aj postupné ruinovanie svojho majetku len preto, aby si svoju milovanú ženu udržal pri sebe. Z môjho pohľadu výborne stvárnil veľmi nevýrazný charakter a to určite stojí za povšimnutie. Ostaté výkony hercov považujem za štandardné a ničím výnimočné či prekvapivé. Prvá polovica predstavenia plynula pomerne pokojne bez výrazných dynamických zmien, čo mohlo miestami pôsobiť trochu nudne. No to, čo nasledovalo po prestávke, mi absolútne vynahradilo krátke chvíľky znudenia z prvej polovice. Nebudem zbytočne veľa prezrádzať, poviem len, že po ukončení predstavenia sa u mňa dostavil katarzný pocit a inscenácia vo mne doznieva do tohto momentu. Myslím, že práve to je úlohou divadla – prinútiť diváka premýšľať, nahlodať jeho myseľ a dať mu pocit. Aký ? To už nech si vyberie sám. Najpodstatnejšie je, že z tohto predstavenia nebudete odchádzať prázdni. Práve naopak, zmes pocitov, emócií a množstvo otázok víriacich v hlave vám ukážu akú silu má toto živé umenie. Hoci inscenácia nepatrí medzi to najlepšie čo činohra SND vyprodukovala, myslím že práve toto je predstavenie ktoré ocení rovnako bežný, ako aj náročnejší divák. Spracovanie historického románu ktorý je naplnený prudkými emočnými zvratmi je podaný s ľahkosťou, netlačí zbytočne na pílu a je okorenený príjemným humorom ktorým je pretkané celé predstavenie odporúčam naozaj všetkým. J
P.S. Nakoľko mám záujem vás divadelne inšpirovať, a nie teoreticky znudiť dovolím si podotknúť, že sa nejedná o odbornú a hĺbkovú recenziu. Dúfam že mi divadelní kritici odpustia !