Jeden deň. Niekedy málo, niekedy veľa. Na hodinkách nula nulu strieda, a ja neviem či niečo začína alebo končí. Zajtra príde nové dnes. a možno to napravíš. a možno poserieš. Len chcem aby si vedel, že zajtrajšky tu nebudú večne.

Niekedy naozaj neviem čo si mám myslieť. O sebe, o tebe — o svete…. O tom, v ktorom žijeme my dvaja. Je to zvláštny vesmír. Rozmýšľam či sme len ty a ja alebo my. Sme z toho obidvaja zmätení ? Alebo len ja ?! Už roky som si myslela že nie som naivná a že na lásku už neverím. A zrazu ťa tu mám. Život asi baví soliť moje otvorené rany… […]

Za jasných nocí počas splnu som premýšľala vo vzduchu bola cítiť mokrá, jarná tráva a nad cestou vznášala sa hmla. Tak ako som kráčala, som zrazu zastala. Oči nemo upieram do neznáma, a tvoja tvár pripadá mi cudzia. Toľko rokov som ťa čakala Toľko rokov naivne dúfala Zbytočne sa sama v sebe strácala a potoky plakala …či básní napísala. To […]