Za jasných nocí počas splnu som premýšľala
vo vzduchu bola cítiť mokrá, jarná tráva
a nad cestou vznášala sa hmla.
Tak ako som kráčala, som zrazu zastala.
Oči nemo upieram do neznáma,
a tvoja tvár pripadá mi cudzia.
Toľko rokov som ťa čakala
Toľko rokov naivne dúfala
Zbytočne sa sama v sebe strácala
a potoky plakala
…či básní napísala.
To všetko pripadá mi teraz zbytočné.
Stojím na ceste sama.
a rovnako ako z nej, ty zo mňa odchádzaš ako para.
Rozplývaš sa v priestore ako nočná hmla po ktorej ráno niet ani stopy.
A PRE MŇA SI UŽ IBA ktosi.
Celá debata | RSS tejto debaty