Poznáte ten pocit, keď viete, že niečo čo sa vám stalo, bolo určite riadené vyššou mocou, a že sa to jednoducho stať muselo ? Ten čarovný moment kedy sa Boh, osud, univerzum alebo iná entita v závislosti od osobnej viery alebo skepsy rozhodne priviať vám do cesty to, čo práve hľadáte ? Odpoveď na vaše nevyslovené otázky ? Z času na čas sa mi takýto malý zázrak dostane do rúk prostredníctvom knihy. Jednoducho v správny čas, to pravé orechové. Jednou z takýchto kníh bola Rozhodujúca dekáda od americkej psychoanalytičky Meg Ray, ktorú si kúpila moja najlepšia kamoška a pred dovolenkou mi ju strčila do rúk s tým, že ona na ňu nemá čas a má pocit, že mne by sa mohla páčiť. Nie nadarmo sme najlepšie priateľky. Pozná ma do špiku kosti a jej odhad bol presný. Veľmi dobre vedela, že už dlhší čas blúdim sama v sebe, trpím pocitom chronického neuspokojenia, akosi chodím v začarovanom kruhu a nedarí sa mi pohnúť z miesta. Jednoducho povedané, pochybovala som o sebe v každej oblasti svojho života. Kniha Rozhodujúca dekáda je o dvadsiatnikoch a je pre dvadsiatnikov. Pojednáva o živote medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, ktorý je podľa psychologičky určujúcim obdobím pre každého človeka. Východiskovým bodom sa stal výrok, ktorý sa v dnešnej dobe s obľubou používa – Tridsiatka je nová dvadsiatka. Meg Rayová toto tvrdenie odmieta a v vo svojej knihe aj pádne argumentuje. Ako psychologička sa špecializuje na ľudí v tomto kritickom období. Prečo sú tieto roky také dôležité, keď v očiach rodičov a spoločnosti sú ľudia tesne po dvadsiatom roku života považovaní za deti bez rozumu a skúseností ? Určite sa nejeden dvadsať ročný človek stretol s „argumentom“ v podobe slovného ataku: …ty o živote ešte nič nevieš… Ľudia po dvadsiatke svoj život len začínajú. Je to obdobie, počas ktorého sa v priebehu jednej dekády udeje toľko rozhodujúcich zmien, ako v žiadnej inej. Ukončenie vysokoškolského štúdia, snaha o nadobudnutie pracovných skúseností, neustála práca na sebe samom, napredovanie, osobnostný rast, kariérny postup, či zmeny v zamestnaní, zakladanie manželstiev a rodín. Toto všetko sa človek snaží stihnúť v období medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života v snahe zabezpečenia si svetlej budúcnosti. Rovnako som to vnímala aj ja skôr než som začala čítať túto knihu. Pociťovala som všeobecný nátlak spoločnosti ale predovšetkým samej seba. Mám dvadsaťštyri rokov. Som slobodná, nezadaná, aktívna študentka herectva brigádujúca v obchode s oblečením preto, aby som mala aspoň aké – také finančné zabezpečenie ktoré nemusím žobroniť od rodičov. Práca mojich snov v nedohľadne, otec mojich detí v ešte väčšom. Ta dááááá a máme tu „depresiu“. Každý človek má iné hodnoty a iné kritéria. A to je dobre. To dodáva životu a svetu rozmanitosť. Niekto by si mohol povedať, že som šikovná a chcel by byť na mojom mieste. Iný môže nado mnou len nechápavo krútiť hlavou. Podstatné je však to, čo cítim a chcem ja. Pocit nespokojnosti v nás môže vyvolať dve reakcie – rezignáciu, alebo môže poslúžiť ako pohonná hmota a nakopne nás k lepším výkonom. Autorka nás všetkých popudzuje aby sme v tomto veku nezaháľali a nepodľahli falošným nádejám o tom, že máme na všetko čas. Času je málo. Alebo veľa. A hlavne, neplynie rovnomerne. Preto má veľa času len ten, kto má málo práce. Treba si urobiť plán a až keď začneme s jeho realizovaním zistíme, či nám toho času bude veľa, alebo málo. No netreba riskovať a treba začať čím skôr. Hrať hazard s vlastným životom sa nevypláca. Preto sa vydajte na cestu zvyšovania osobnostného kapitálu. Nebuďte voči sebe ľahostajní. Napredujte, skúmajte, riskujte. Vystúpte zo svojej komfortnej zóny a budúcnosť sa vám poďakuje. Ja ďakujem Meg Rajovej za to, že napísala skvelú a ľahko čitateľnú knihu pre všetkých mladých ľudí v mojom veku, ktorí sa snažia naštartovať svoj život, no nevedia ako. Neponúka nám len pocit spolupatričnosti a vedomie toho, že nie sme jediní ktorí to takto cítia. Ponúka riešenia a vzácne rady, ktoré sa každému jednému človeku zídu. Pretože úspech neprichádza len tak. Dalo by sa povedať, že treba na ňom pracovať. Ale aj to by bolo mylné. V prvom rade treba pracovať na sebe ! To je tá správna cesta k úspechu.
Celá debata | RSS tejto debaty