Jeden deň. Niekedy málo, niekedy veľa. Na hodinkách nula nulu strieda, a ja neviem či niečo začína alebo končí. Zajtra príde nové dnes. a možno to napravíš. a možno poserieš. Len chcem aby si vedel, že zajtrajšky tu nebudú večne.

Niekedy naozaj neviem čo si mám myslieť. O sebe, o tebe — o svete…. O tom, v ktorom žijeme my dvaja. Je to zvláštny vesmír. Rozmýšľam či sme len ty a ja alebo my. Sme z toho obidvaja zmätení ? Alebo len ja ?! Už roky som si myslela že nie som naivná a že na lásku už neverím. A zrazu ťa tu mám. Život asi baví soliť moje otvorené rany… […]

Za jasných nocí počas splnu som premýšľala vo vzduchu bola cítiť mokrá, jarná tráva a nad cestou vznášala sa hmla. Tak ako som kráčala, som zrazu zastala. Oči nemo upieram do neznáma, a tvoja tvár pripadá mi cudzia. Toľko rokov som ťa čakala Toľko rokov naivne dúfala Zbytočne sa sama v sebe strácala a potoky plakala …či básní napísala. To […]

Už začali chladné rána. Slnko síce svieti, ale nehreje. Vzduch vonia po daždi – PRÁZDNOTOU (v noci síce pršal, no ráno tu nie je) ….Všetci vieme že tu bol. Kam odišiel ? Kde je ? Slnko po daždi sa chladom chveje Slnko ktoré hreje, ale nezohreje Už začali chladné rána. a možno sa mi to len zdá lebo, Zobúdzam sa sama

Láske je sloveso, nie podstatné meno. Riešiť gramatické kategórie ? …komu by sa to dnes chcelo…. Veď dnes už nezáleží na čisle a ani rode. Kto to bude, či koľko ich bude… Každému je to jedno. Niekedy je proste viac že on má BMW a ja chuť na drahé kbelky. Hmmmm….a keď si dám silikóny, možno dostaem sa do telky :

Som presne taká istá. Necudná cundra čo stehnami ťa stisla A pripravila rozum. Prepáč mi, viem že ty si za to nemohol. Zničili ma tí pred tebou. A ty teraz budeš ničiť tie po mne. Znie to neskromne keď myslím si že ja ťa zraním ? Ale…tak to chodí… Tí čo im na nás nezáleží nás bolia najviac, A tí čo nás milujú, prídu nám tu akosi […]

Mám chuť zaspať nadránom V tvojom náručí. Keď za roletou už svitá. Cítim sa vtedy ako dieťa Čo robí veci zvláštne dospelo. Čo sa nám chcelo, a čo nechcelo, Nechajme včera. Dýchajme dnes, nie vákuum. A čo bude, to nech nás netrápi. Zaspime v pokojnom objatí. Dnes. Až do konca sveta.

Nemaľuj mi dúhu a iné poetické nezmysly. Nechcem od teba nič. ….len, aby si ma ĽÚBIL… Aké jednoduché , však ? A predsa to neviem povedať nahlas. A čo by som vlastne mala hovoriť ? To, že si môj kyslík ? Že si alfou a omegou ? Že pri Tebe všetko začína a končí ? Nie, nie ! Presne tieto vety sa skrývajú za metafory a tie potom […]